1914 - 1918
Výstrel 28. júna 1914 v Sarajeve na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda znamenal mobilizáciu a prvú sv. vojnu medzi Rakúsko- Uhorskom monarchiou, Nemeckom a Talianskom proti Rusku, Veľkej Británii, Francúzsku a Spojeným Štátom Americkým.
Rozruch, ktorý vyvolala mobilizácia, zatriasol i našou obcou. Narukovalo 10 ročníkov mladých mužov. Neskoršie aj mladíci od 17 rokov a starší muži do 50 rokov. Medzi vojakmi odišiel aj správca školy Kálmar Alajoš. Na jeho miesto prišla učiteľka menom Nová. Vojna znamenala zhoršenie životných podmienok v obci. V 1. sv. vojne padlo 36 občanov na frontoch. Ich mená boli napísané na tabuli z mramoru v miestnom kostole. Tabuľa však bola odstránená a rozbitá. Do légií na oslobodenie ČSR vstúpili Sivák, František Šándor, Jozef Látečka. Mnohí sa vrátili ako invalidi o ktorých sa musela starať nová republika.
Veľká októbrová revolúcia v Rusku zanechala ohlas i u našich občanov, ale spočiatku ešte nerozumeli, čo znamená. Až vyhlásenie samostatného československého štátu 28. októbra 1918 zanechalo v obci veľký ohlas.
1918-1932
Zdalo sa, že sa sny ubiedeného ľudu splnia v novej slobodnej vlasti. Slovenské slovo sa mohlo ozývať verejne. Život sa začal normalizovať. Bol zvolený obecný výbor na čele s richtárom Františkom Koňanom.
Členovia obecného výboru- (boženíci) - boli Bača Gašpár, Greguš František, Bojda František, Greguš Ján, Koňan Michal, Lahučký Štefan, Lauko Gašpar, Bíro Jozef, Bíro Michal, Varga Štefan, Koňan Jozef a Bojda Štefan. Členom obecného výboru mohol byť len ten, čo vlastnil nejaký majetok. Na škole bol v r. 1918 menovaný za správcu Ján Gegán. V r. 1919 prišli však rušné chvíle. Na juhu Slovenska začali boje, ktoré vyvolali vpády vojsk Maďarskej republiky. Buržoázna vláda poslala české vojská na územie Slovenska, ktoré vytlačili maďarské vojská. Časť českých vojsk bolo usídlených aj v našej obci. V tom istom roku bola uzákonená pozemková reforma, ktorá v našej obci prebiehala tak, že z majetku na Kiklove sa rozdelilo 8 katastrálnych jutár na stavebné pozemky. Vzniklo 30 stavebných pozemkov. Z veľkostatku zo susednej obce Šurianky - majera Prekovce boli pridelené do užívania pozemky, ktoré však po 3 rokoch museli vrátiť a tak občania utrpeli prvé sklamanie.
V roku 1919 odišla učiteľka Vilma Staveníková do Maďarska. Na jej miesto bol ustanovený za učiteľa Viliam Patrik, ktorý učil na škole do roku 1922.
V rokoch 1921-1922 bol zriadený v obci kurz pre analfabetov, pretože niektorí občania nevedeli čítať a písať. V roku 1920 bola uzákonené definitívna ústava ČSR. Na základe toho boli vypísané voľby do národného zhromaždenia. Zvíťazila soc. Demokratická strana. Štrajky, ktoré robotníci organizovali v celej republike nezanechávali veľký ohlas v našej obci. Taktiež politické udalosti nevnikali do vedomia občanov. Najmä si neuvedomovali že založenie „KSČ“ 14.-16. mája 1921 môže mať práve pre proletariát obce veľký význam. V roku 1923 zúrila v obci týfová epidémia. Obeťou sa však stali len 2 osoby.
Okrem správcu školy pôsobili na škole učiteľka Anna Dudášová a po nej Elena Strelková (1924-1926). V roku 1925 boli prevedené voľby do zastupiteľských orgánov. Richtárom sa stal Štefan Ľahučký starší. V obci bola prevedená elektrifikácia obce. Lesná škôlka, ktorá sa v obci nachádzala, v tomto roku zanikla. Na jej priestoroch sa začali budovať nové domy. V roku 1925 bola založená Obecná knižnica. Správca Ján Gegán.
V roku 1926 žiadalo občania prevádzať reguláciu rieky Nitry, pretože táto v jarných a letných mesiacoch zapríčiňovala obrovské škody. Aj v tomto roku povodeň zaplavila veľkú časť obce. Miesto učiteľky, ktorá bola preložená, prišla na školu Terézia Bakaliarová.
Rok 1927 sa vyznačil ako rok veľkej biedy. Nezamestnanosť postihla veľkú časť robotníkov. Svedčí o tom i fakt, že zbierka na ČSČK v obci vyniesla iba 90.- Kčs. O situácii dáva obraz i výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva o platoch obecných zriadencov. Michal Kollár, obecný zriadenec mal schválený ročný plat 1600.- Kčs. Jozef Čentéš, poľný hájnik, ročne 900.- Kčs.
Hlásnici Štefan a Jozef Čentéš, po 80.- Kčs ročne. V tomto roku bola predĺžená nájomná zmluva s Potravným spolkom na 1000.- Kčs ročne. Obec bola nútená odpredať spoločnú časť obecného domu v Jagersegu obciam Výčapy-Opatovce, Lajosovej a Jagersegu za 9300.- Kčs ročne. Hasičský zbor dostal od obce uniformy a čiapky v hodnote 1950.- Kčs. Výčapnícku koncesiu dostal Štefan Bíro, invalid z 1. sv. vojny. Druhý žiadateľ Adolf Ascher bol odmietnutý. 5. novembra 1927 boli voľby do obecného zastupiteľstva. Starostom sa stal František Koňan. Dostal všetkých 13 hlasov obecného zastupiteľstva. Námestníkom bol zvolený František Bojda, ktorý dostal 7 hlasov , nadpolovičnú väčšinu. Za radných boli zvolený Vendelín Kisý, Štefan Lahučký a Štefan Bojda. Do komisií obecného zastupiteľstva zvolená finančná komisia: Klement Rolfes, František Koňan a František Bojda. Za poľného hájnika bol zvolený Albert Bíro s ročným platom 1100 Kčs.
V roku 1928 však námestník starostu František Bojda zomrel, miesto neho bol zvolený Štefan Lahučký. V r. 1928 sa uznieslo obecné zastupiteľstvo, že kto prvý zapriahne kone do obecnej striekačky dostane odmenu 50.- Kčs. Tento rok bol jubilejný – 10. výročie oslobodenia a vzniku ČSR. V obci sa robili veľké slávnosti. Obzvlášť sa vyznačil miestny hasičský zbor, ktorý pod veliteľom Štefanom Bírom usporiadal slávnostnú schôdzku.
Žiaci školy vystúpili s pekným programom, všetci oblečení do krásneho Čakajovského kroja. V tomto roku bolo potrebné rozšíriť školu o 1 triedu. Vznikla 3-triedna škola. Za učiteľku bola ustanovená Helena Mohajová. Obecné zastupiteľstvo návrh školského inšpektorátu na rozšírenie školy o 1 triedu schválilo. Schválilo tiež návrh prístavby školy aj s jedným bytom pre slobodného učiteľa. 23. februára 1928 podali robotníci obce Čakajovce písomnú žiadosť na Okresný úrad v Nitre, kde žiadali, aby bola uzavretá rámcová kolektívna zmluva pre demokratikov a denné robotníctvo. Hladového pochodu v Nitre sa zúčastnili i niektorí robotníci z Čakajoviec. Na základe žiadostí a štrajkov (v Horných Krškanoch zabitá Klára Latečková, zranená Mária Maťašková a Jozef Hokšar) bola 3. mája 1928 na okres. Úrade v Nitre vypracovaná zmluva, podľa ktorej nádenníci – muži dostali mzdu 1.50 Kčs, deti mladšie 16 rokov 0.90 Kčs na hodinu. Deputátnici (bíreši) mesačne 95 Kčs. Robotníci mali však žobrácke platy naďalej. Kým Nitrianska kapitula vlastnila 8450 k. j. pôdy, fary vlastnili menšie majetky, chudobný ľud nemal čo do úst vložiť. Obrovské dane, poplatky a exekúcie zaľahli veľkou ťarchou. Ľudia hľadali záchranu. Najuvedomelejší ju videli v krajine socializmu v ZSSR. Dočasná stabilizácia kapitalizmu priniesla najťažšie mzdové a sociálne pomery práve u pracujúcich poľnohospodárstve. Pozemková reforma neuspokojila drobný ľud, lebo si nemali začo kúpiť pozemky a tak boli z parcelácie vylúčení. Pracovná doba bola 11 až 13 hodín denne, ale zárobok len 8 až 10 Kčs denne. Najhoršie bolo, že aj tejto slabo ohodnotenej práce nebolo. V roku 1929 došlo k zosunu pôdy pod základmi Štátnej ľudovej školy, preto sa obecné zastupiteľstvo uznieslo podoprieť budovu piliermi. V tomto roku bol v Rím. kat. kostole namontovaný nový orgán. Na škole muselo byť zavedené striedavé vyučovanie, takže prístavba školy sa neuskutočnila.
Základná škola
Počty žiakov v tomto roku boli nasledovné:
1. ročník v 1. triede 44 žiakov
2. a 3. ročník v 2. triede 73 žiakov
4. až 8. ročník v 3. triede 65 žiakov
V roku 1930 nenastala zmena k lepšiemu. Starostom obce sa stal Štefan Lahučký. Rím. kat. kostol bol vymaľovaný novou maľovkou. Na škole bola zmena, že miesto Terézie Bakalyarovej prišla Antónia Novotná, učiteľka českej národnosti. Kultúrna činnosť v obci ožívala. Každoročne sa nacvičilo aspoň 1 divadelné predstavenie, zásluhou miestnych učiteľov. Chybou bolo, že sa mládež po skončení školskej dochádzky nemohla dostať do učebného pomeru. Taktiež na stredné a meštianske školy chodili len niekoľkí jednotlivci. 6.marca 1930 bola v Nitre demonštrácia pod heslom „chlieb hladujúcim, prácu nezamestnaným, bývanie pracujúcim“. Demonštrácie sa zúčastnili aj nezamestnaní z Čakajoviec.
Od augusta 1930 boli zavedené „Žobračenky“ – poukážky v cene 10,- Kčs pre slobodných a 20,- Kčs pre ženatých na týždeň. Z tejto akcie boli vylúčení sezónni robotníci a osoby poberajúce akúkoľvek podporu. Nezamestnanosť rástla. Zástupy hladných čakali na prácu, ale jej nebolo. Denné mzdy boli rozdielne u mužov a žien za rovnakú prácu. U mužov maximálne 16.- Kčs a žien 12,- Kčs, čo činilo mesačne 380.- Kčs u mužov a 280.- Kčs u žien. V období krízy 1930 – 33 však tieto mzdy klesli na polovičku. Nezamestnanosť sa zdvojnásobila. Pracujúci sa bránili štrajkovým hnutím, ktoré bolo však živelné a výsledky boli neúspešné.
Streľba do ľudí bola veľmi častá. U roľníkov však situácia bola síce o niečo lepšia, ale v našej obci neutešená. Malí roľníci museli ešte k okrem svojho gazdovstva odchádzať na príležitostné práce. Deti už od najútlejšieho veku museli pracovať ako sluhovia. Ich denná mzda bola najviac 2.- Kčs. Naši občania chodili peši a bosí do Nitry, lebo na vlak nemali, aby odpredali mlieko, vajíčka, prípadne hydinu paničkám z mesta. Exekúcie boli na dennom poriadku. Každý mal nejaké nedoplatky na daniach a preto musel odpredať často i poslednú kravičku, jediný zdroj výživy. Zadĺženie občanov rástlo. Mohlo by to potvrdiť i stále rastúce konto dlžníkov v úvernom družstve v Zbehoch. I z našej obce sa museli vysťahovať niektorí občania do cudziny za prácou (Godár Lukáč, Matej Ivančík a iní). V roku 1930 svitli nádeje v obci Drážovce a na Čakajovských poliach sa mala postaviť továreň na výrobu obuvi ktorú plánoval postaviť bývalí továrnik Baťa zo Zlína, ale nepochopením vtedajších činiteľov k výstavbe nedošlo a Baťa začal stavať neskoršie v oblasti severne od Topoľčian v dnešnom Partizánskom predtým Baťovanoch. 28. septembra schvaľuje obecné zastupiteľstvo rozhodnutie min. soc. pečlivosti v Prahe príspevok na núdzové práce, pretože obec trpela veľkú biedu a nezamestnaných každým dňom pribúdalo. Práve sa prevádzali na regulácii rieky Nitry a jej prítokov. Komisia, ktorá mala núdzové práce organizovať bola zložená: Štefan Lahučký, Klement Rolfes, Antonín Steltenpahl, Štefan Bojda, Štefan Bíro, Ľudovít Žákovič, Pavol Mako, Štefan Lauko a Štefan Miko. Obdobie bolo skutočne ťažké, obec si musela vyzdvihnúť pôžičku.
7. januára 1932 bol zvolený za starostu obce Štefan Bíro, pokladníkom obce sa stal Štefan Bojda starší. Poľným hájnikom sa stal Štefan Galbavý starší. Noční strážnici sú Jozef Čentéš a František Bačinský za plat po 100,- Kčs ročne. Desiatnikom sa stal Jozef Greguš s platom 50.- Kčs a právom obkosiť cesty. Za poručíka: Pavol Mako s platom 50.-Kčs a právom obkosiť cesty. 27. februára 1932 bolo dané poľovné právo do prenájmu na 6 rokov Bernátovi Steltenpohlovi, Viliamovi Rolfesovi, Ľudovítovi Žákovičovi a Štefanovi Bírovi za ročný plat poplatok 1401,- Kčs. Poľovné právo užíval do 1.2: 1932 Vojtech Czobor z Nitry. V roku 1931 zásluhou veliteľa Štefana Bírubolo postavené hasičské skladište. 13. júla 1931 obecné zastupiteľstvo schválilo zriadenie ľudovej školy hospodárskej pri Štátnej ľudovej škole, táto však nebola v obci zriadená, ale v Zbehoch. Súčasne bola schválená aj 4. trieda na Štátnej ľudovej škole pre vysoký počet žiakov. Na túto triedu boli pridelený Emund Suhay. Miesto Antónii Novotnej nastúpila Jaroslava Gloseová, učiteľka českej národnosti. 13. apríla 1933 bolo schválené využiť „pôžičku práce na stavbu školy vo výške 220 000 Kčs. Ministerstvo školstva však pôžičku neschválilo. 27. septembra 1933 sa prijalo uznesenie o regulácii potokov Radošiny a Perky – potoka. V ten istý deň sa schválilo tiež zavedenie Pamätnej knihy, ktorá má byť uložená u notára, len v dobe zápisu sa môže nájsť u kronikára. Za kronikára sa menuje Ján Gegáň za ročnú odmenu 50.- Kčs. Pribinove oslavy v r. 1933 v Nitre boli zneužité na demagógiu ľudu. 25. januára bol za obecného hájnika zvolený Vendelín Bojda.
V rokoch 1933 – 1935 obec 5 – krát vyhorela. Domy boli kryté slamou.
V roku 1935 sa muselo konštatovať, že 3. a 4. triedy na Štátnej ľudovej škole sa nemôžu zriadiť, lebo obec nemá prostriedky a pôžička nemohla byť realizovaná. 20. novembra 1935 sa prijalo uznesenie o rozšírení školy o 2 triedy, ako i prístavba miestností pre tieto pomocou štátnej subvencie. Škola sa však len podoprela piliermi a zase sa nič nestavalo.
V roku 1933 – 37 sa začína rozvíjať šport, najmä futbal. Prvými organizátormi boli Štefan Miko a Emil Bíro. 14. február 1936 bol zriadený výbor CPO (civilnej, protileteckej ochrany) predseda Štefan Bíro, podpredseda Anton Steltenpahl, zástupca hasičstva Jozef Čentéš, zástupca štátnej správy Ján Gegáň, zástupca Klement Rolfes, zástupca samaritánskych spolkov Štefan Lauko, zástupca učiteľstva Edmund Suhay. Veliteľom CPO sa stal Edmund Suhay, zástupca Jozef Bača a zástupca hasičstva Michal Kollár. Stavba dráhy Zbehy – Zlaté Moravce v r. 1937. V r. 1937 sa vzdala úradu pôrodná asistentka pre starobu. Hlásila sa nová z obce Drážovce, ale žiadala zvýšiť honorár na 600.-Kčs.
V roku 1937 sa musela zriadiť 5.trieda v Štát. ľudovej škole, na jej umiestnenie nebolo však miesto. Na prístavbu školy boli vypracované návrhy, ale k stavbe sa neprikročilo. V r, 1937 bola ohrozená doprava na trati Lužianky – Zlaté Moravce. Na tejto trati pracovali aj občania z našej obce. Zo školy odišiel učiteľ Suhay, miesto neho prišla učiteľka Antónia Magorová a na miesto Viliama Patrika prišla Gabriela Brezáková.
V r. 1938 bol vybudovaný Kultúrny dom, v ktorom bola núdzove umiestnená 4. trieda školy. V tomto roku prišlo k štátoprávnym zmenám. Viedenská arbitráž znamenala odsun slovenského územia južne od Nitry Maďarsku. Učiteľky českej národnosti Antónia Novotná a Antónia Magorová boli dané k dispozícii českým zemiam. Miesto nich prišli manželia Jaroslav a Margita Aldorfový. 1. apríla 1939 odišiel na zdravotnú dovolenku správca školy Ján Gegáň, ktorý od 1. septembra 1939 odišiel do výslužby. Na jeho miesto bol ustanovený Karol Murgaš, ktorý bol veľmi aktívny a pomáhal žiakom dostať sa do povolania. Nastali rušné dni. Prvá mobilizácia zapríčinila, že v obci a v škole bolo ubytované vojsko, preto muselo byť vyučovanie prerušené od 7. nov. konca novembra. Aj školský rok musel byť predčasne ukončený. Politický život zintenzívnel. Do obce chodili rečníci politických strán. Príslušníci jednotlivých táborov proti sebe ostro vystupovali. Často prišlo k bitkám a zrážkam. Z príležitosti vyhlásenia Slovenskej republiky boli v obci veľké oslavy. No mnohí občania ťažko znášali rozdelenia Československa. V obci sa objavovali mnohé heslá a nápisy. Vedenia v obci sa ujali príslušníci HSĽH. Za starostu bol zvolený Štefan Lahučký. Predsedom HSĽH sa stal Štefan Miko. Veliteľom fašistickej organizácie bol Michal Čentéš a cvičiteľom Michal Lahučký. Voľby sa previedli jednotnou kandidátkou. Učiteľ Jaroslav Aldorf bol kultúrne veľmi činný. Viedol spevácky zbor a nacvičoval divadlá. V r.1939 na sviatok Božieho tela počas omše udrel blesk do tunajšieho kostola. O život neprišiel nik. V r. 1940 odchádza veľa rodín za prácou do Nemecka a iných zemí (Sušanský, Sollár). Urobila sa zbierka a zakúpilo sa obecné rádio, ktoré sa umiestnilo v škole , kde chodili húfne počúvať občania rušné správy. V jesennom období sa začala regulácia rieky Radošinky.
V r. 1941 sa reguluje rieka Nitra. Pracovných príležitostí je dosť. Zárobky sú však nízke. Učiteľkou na škole stala Mária Kaňuchová. 21. júna 1941 ja napadnutý ZSSR Nemeckom bez vypovedania vojny. Zvolaných je veľa mladých ľudí do armády. Nastáva chaos. Ceny múky a potravín rastú neuveriteľne. Jedni veľmi bohatnú, iní musia dať za kúsok chleba i posledný halier. V r. 1941 bola premenovaná Štátna ľudová škola na Rím. Kat. ľudovú školu. V škol. roku 1943/44 odišli z obce Mária Kaňuchová a Margita Aldorfová. Namiesto nich prišiel učiteľský manželský pár Bohumír a Anna Ventruboví. Na ruský front musia odchádzať synovia chudobnejších vrstiev. Z našej obce odišlo na front 17 občanov. Z bohatých rodín zostávajú doma, pretože sú doma „hospodárski dôležitý“. To má aj svoj prirodzený dopad. V Rusku naši chlapci vidia, že ich miesto nie je na strane fašistickej nemeckej armády, ale že spravodlivosť je v napadnutej sovietskej krajine. Pomaly, ale i v skupinách prechádzajú na stranu Rusov, kde dobrovoľne nastupujú do oslobodzovacej československej armády vedenej ÚVKSČ a pplk. Ludvíkom Svobodom. Z našich chlapcov prešli Jozef Látečka ml. a Ján Maslena. Doma občania počúvajú tajne vysielanie rozhlasu „Hovorí Moskva, Moskva hovorí“ a nádeje zo dňa na deň ožívajú. Nemci však zúria a utrpenie slovenského ľudu pokračuje. V r. 1944 sa museli vysťahovať občania cigánskej národnosti. Vytvorili si kolóniu chatrčí za riekou Nitrou v oblúku mŕtveho ramena. Na práce do Nemecka odchádzalo veľa občanov, kde za ťažkých podmienok museli pracovať pre Wehrmacht. Najhoršie žili poľnohospodárski robotníci, ktorí v čase žatvy v r. 1943 zarábali denne iba 18.- Kčs. Väznice sa naplnili. Občania židovského vierovyznania boli odvlečení do koncentračných táborov. I z našej obce bola odvlečená rodina Ascherová do koncentračného tábora v Seredi, viacej sa z nej nik nevrátil. Zahynuli medzi miliónmi iných. Aby presun vojsk a materiálu bol urýchlený, bola v r. 1944 dobudovaná odbočka na trati Jelšovce – Zbehy. Bolo niečo pracovných príležitostí pre občanov obce. Starostom obce bol Štefan Lahučký. Na sa slovenská armáda stáva stále nespoľahlivejšou pre Nemcov. Nemci sú nútení presunúť ju do Talianska, ktoré tiež opustilo Nemecký tábor a prešlo na stranu spojencov. V obci dostal novú hostinskú koncesiu Gašpar Gajdošík.
V auguste 1944 sa začali objavovať skupiny partizánov v našich horách, ktorí sa postavili proti fašisticky zmýšľajúcej vláde Slovenska Tisu, Tuku a Macha. V našej obci uvedomelejší občania Jozef Látečka a Belák naväzovali spojenie so zdravo zmýšľajúcimi občanmi a pripravovali ľudí na blížiace sa povstanie proti Nemcom. SNP vyhlásili 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici. Z našich občanov sa zúčastnili SNP mnohí uvedomelí a to: Jozef Šípoš, Ľudovít Lauko, Pavol Kollár, Ján Greguš, Lukáč Miko, Vendel Čentéš, František Lauko, František Solčanský, Štefan Mako, Ľudovít Bíro, Štefan Gajdošík, Jozef Mako st., Štefan Ivančík, Ľudovít Galbavý, Štefan Varga, Michal Gajdošík, Jozef Bojda, Klement Bíro, František Bíro. Hrdinskou smrťou padli v boji za oslobodenie našej vlasti v SNP Alojz Greguš, Matej Bojda a František Bíro. Česť ich pamiatke. V zahraničnom odboji na Západe bojovali Krištof Sušanský, Timotej Sollár a František Solčanský. V Anglicku bojoval v odboji Matej Ivančík. Doma v ilegalite pracovali Jozef Látečka, František Ružička, Štefan Bíro a Jozef Kárika. Doma sa šírili správy o stálych víťazstvách sovietskej armády a jej nezadržateľnom postupe na západ. SNP bolo potlačené 28. 10.1944, ale vojská sa stiahli do hôr a pokračovali v odboji. Nemci vypálili niekoľko obcí. Skrývajúcich sa partizánov odvliekli do zajateckých táborov do ríše. 6. októbra 1944 československé a sovietske vojská vstúpili na územie ČSR pri Dukle. Odvtedy nastáva postupné oslobodzovanie našej vlasti. Týždeň pred oslobodením mesta Nitry rozrušilo našich občanov bombardovanie mesta Nitry. Toto bolo prevedené tak prekvapujúco, že sa nestihli ukryť stovky obyvateľov a mnohí zahynuli. Z našich občanov zahynuli Jozef Bojda a Lacušková Emília.
30. marca 1945 bola oslobodená Nitra. Vojská maršala Malinovského postupovali smerom od Vrábiel smerom na Hlohovec a Piešťany. Nemci pri ústupe vyhodili do vzduchu most cez rieku Nitru. V noci z 31. marca na 1. apríla 1945 bola oslobodená obec Čakajovce sovietskou armádou. Obec oslobodili vojaci 228 streleckej divízie, ktorej hlavným veliteľom bol generálmajor Jesin. Skupina 50 až 60 sov. vojakov sa pokúšala prejsť po zničenom moste. Z druhej strany rieky však zahájili paľbu na sovietskych vojakov nemeckí strelci. Za obeť padla skupinka niekoľkých sovietskych vojakov. Pri moste boli dočasne pochovaní dvaja sov. vojaci, ktorých neskoršie odniesli do spoločného cintorína. Počas prechodu frontu sa stal obeťou Ján Maslena. Prví privítali vojakov ruskej armády František Godár, Jozef Látečka a Margita Matušková. Pri čistení obce vojakom ochotne pomáhali občania. Obec pri prechode neutrpela vážnejších škôd. Občania s nesmiernou láskou a šťastím vítali osloboditeľov. Ustupujúce vojská a strážny oddiel slovenskej armády v chvate zanechali v priestoroch školy zbrane. Niekto to udal že to ľudáci chovávajú zbrane. Vedenie sovietskej armády dalo celú vec prešetriť a po zistení skutočnej podstaty boli zaistení občania prepustení na slobodu. Jednotky sovietskej, rumunskej a československej armády si urobili v priestoroch školy pekárne. Tým bolo zapríčinené, že vyučovanie bolo prerušené. Jedna nemecká rodina – Rolfes evakuovala na západ, lebo syn Ladislav bojoval s nemeckou armádou. Hneď po oslobodení sa zakladá bunka KSČ. Prví zakladatelia boli Jozef Látečka, František Ružička, František Šandor. Prvá organizácia mala 9 členov. Okrem spomínaných sú to Emil Varga, Alojz Tóth, František Solčanský, Ján Čergáť, Jozef Bojda. V obci bol utvorený národný výbor. Na čelo obce bol určený Michal Koňan.
Postupne sa začali vracať i vojaci z Talianska, zajatci z koncentračných táborov a príslušníci Svobodovej armády. Život sa normalizoval. Dr. Gabriel Stadt, statkár, aby si vynútil sympatie u občanov, ponúkol im odpredaj stavebných pozemkov pre 70 ľudí. Predvídal, že pôda bude konfiškovaná, tak zachránil, čo sa dalo. Peniaze od občanov vybral. V r. 1945 sa začala vyvíjať športová činnosť. Vytvorila sa organizácia JTO Sokol. Škola po oslobodení bola ihneď poštátnená. Riaditeľom školy od 1. novembra 1945 po preložení Karola Murgaša do Oponíc sa stal Štefan Švikruha. Učil aj so svojou manželkou Elenou. Ručné práce na školu prišla vyučovať Anna Púchovská, industriálna učiteľka, ktorá učila striedavo aj na škole v Drážovciach a Elena Brázdilová. 26. mája 1946 boli prevedené voľby do Ústavodarného Národného zhromaždenia. Zvíťazila KSČ. V našej obci sa stal predsedom národného výboru Matej Ivančík, ktorý bojoval v Anglicku. V obci sa začali organizovať odbojári v SBP. Pozemky po nemcoch Rolfesovi a Steltenpohlovi sa rozdelili občanom. Keďže na Slovensku bola Demokratická strana najsilnejšou, ktorá brzdila uskutočnenie Košického vládneho programu z 5. apríla 1945, teda aj urýchlenú parceláciu pozemkov po zradcoch, museli občania obce obracať DO KSČ v Čakajovciach na s. Karola Bacílka člena ÚV KSS. Ktorý veľmi ochotne pomáhal našim občanom. Národným nad konfiškovaným majetkom bol menovaný Jozef Šípoš. 19.9. 1946 bola vytvorená v obci Materská škola. Zapísalo sa 39 detí.
Prvou riaditeľkou bola menovaná Adela Libantová, pestúnkou sa stala Margita Rolfesová. Škôlka bola umiestnená v budove po bývalo Ascherovi. V roku bola prevedená oprava Kultúrneho domu vo výške 10.000.-Kčs, pretože bola vojnovými udalosťami poškodená. Na školách bolo zavedené stravovanie žiakov z prostriedkov UNRA.
Rok 1947 sa vyznačoval veľkou aktivitou. Pripravovala sa konfiškácia veľkostatku. V obci sa prevádzal súpis pôdy, aby sa zistili škody zapríčinené veľkým suchom. Túto udalosť chceli využiť domáci zradcovia a buržoázny svet, aby náš štát dostali do svojej moci a urobiť u nás dôkladnú reštauráciu kapitalizmu: Tzv. Marsehallov plán nám mal poskytnúť pomoc pred hroziacim hladom pod podmienkou, že sa odkloníme od ZSSR. Zvíťazila politika KSČ, ktorá predvídala následky bohatého činu. Na jej dožiadanie nám poskytol pomoc ZSSR. Veľké sucho poškodilo najmä malých a stredných roľníkov. Mnohí špekulanti a kulaci využívali takúto situáciu. Na spravodlivý nákup potravín bol zavedený lístkový systém, tak isto i na nákup textilu. V ČSR v r. 1947 – 48 bol vyhlásený dvojročný plán, zameraný na odstránenie následkov vojny a renováciu rozbitých tovární. V okolí sa začali budovať nové továrne, v ktorých bolo dosť pracovných príležitostí. Okrem toho odchádzalo veľa mladých ľudí na pohraničie do Čiech, ktoré bolo takmer vyľudnené odsunom Nemcov. Keďže bola dojčenská úmrtnosť príliš vysoká, zvýšil štát starostlivosť o kojencov a matky.
Rok 1948 sa začínal tým, 14. januára sa konala výročná členská schôdzka DOKSS. Za členov boli prijatí dvaja a to Tóth Štefan a Michal Bojda. Predsedom sa stal Jozef Látečka, tajomníkom Alojz Mako a pokladníkom Michal Bojda. Februárové udalosti v r. 1946 mali ohlas aj v našej obci. Aby neprišlo k nejakým výtržnostiam, organizácia KSS zvýšila ostražitosť. V budove konfiškátu po Ascherovi bola zriadená administratívna budova MNV. V r. 1948 bola založená organizácia SZM. Bolo tiež založené poľovnícke združenie. V roku 1948 sa utvorilo v obci strojové družstvo, ktoré umožňovalo pracovať lepšie a bez veľkej driny. Zakladateľmi a prvými funkcionármi boli: Jozef Urban, Štefan Tóth, Martin Tóth, Františeh Tóth, František Solčanský, Michal Mako, Alojz Tóth, Adela Libantová, Ladislav Švikruha, Krištof Sušanský. 30. mája boli prevedené voľby do Národného zhromaždenia. Bola vydaná jednotná kandidátka. 9. mája bola v Národnom zhromaždení prijatá ústava. Buržoázny prezident Eduard Beneš odstúpil a 14. júna 1948 sa stal prvý robotnícky prezident Klement Gottwald hlavou štátu. Kaštieľ po bývalom statkárovi Dr. Standtovi, ktorý odišiel na neznáme miesto, bol pridelený pre účely tunajšej školy. Keďže bola v Zbehoch zriadená Štátna obvodná meštianka, žiaci po skončení 5, ročníka, odchádzali na túto školu pokračovať v dochádzke. Riaditeľ Štát. ľudovej školy Štefan Švikruha bol k 15. októbru preložený do Nitry aj s manželkou. Na jeho miesto nastúpil Ladislav Švikruha , ktorý bol preložený zo Štát. ľudovej školy v Bzinciach.
Za Elenu Švikruhovú nastúpila na školu Mária Krížová. Ďalší učitelia boli Elena Brázdilová, Alica Holúbková a Anna Depešová. Životná úroveň obyvateľstva sa zlepšuje. V okolí Nitry vznikajú nové závody, kde je dostatok pracovných príležitostí aj pre ženy. Doterajšie závody sa rozširujú a vznikajú nové. Nitra sa stáva priemyselným mesto. Rozrastá sa i školstvo a budujú sa nové vysoké školy, ktoré predtým v Nitre neboli. V obci sa vytvoril Akčný výbor Národného frontu. Výbor DO KSS sa uzniesol, že pozbaví funkcie predsedu NV Mateja Ivančíka, ktorý bol prestárly a predsedom sa stal Jozef Látečka. Pokladníkom sa stal Michal Koňan. Ivančík sa najprv zdráhal odovzdať pečiatku obce, ale potom sa so situáciou zmieril. Organizácia strany sa začala rozširovať. Prihlasovali sa noví členovia. Počet dosiahol až 280. Treba však dodať, že mnohí vstúpili do KSS z vypočítavosti, pretože chceli získať pôdu z konfiškácie. Založila sa i odbočka Zväzu – československo – sovietského priateľstva. Na jeseň sa robila previerka členov KSS. V tejto sa ukázalo, kto je komunistom z presvedčenia. Pre zastavších členov sa prevádzalo ideologické školenie. Strojové družstvo sa posilňovalo. Niektorí členovia si dali upísať aj viacej akcií. Zakúpili si traktor, ktorý robil dobré služby. V bývalom kaštieli sa previedla generálna oprava a zriadili sa v ňom 3 triedy a byt pre riaditeľa školy.
1949
Začiatok roka sa vyznačoval slávnostným vstupom do prvej päťročnice, ktorá bola naplánovaná na roky 1949 – 1953. Kultúrna činnosť v obci neustále oživovala . Vedúcim Osvetovej besedy bola Anna Púchovská.
I keď podmienky na kultúrnu činnosť boli sťažené, predsa sa vyvíjalo najmä divadelníctvo. Spočiatku nacvičovali divadlá so žiakmi i s dospelými učitelia školy, no v neskorších rokoch túto činnosť vyvíjali aj iní občania a to Júlia Petrášová a Jozef Berky. Správcami osvetových zariadení v nasledujúcich rokoch okrem spomínanej Púchovskej boli s. Jozef Godár, Dominik Mako, Štefan Kollár, v období písania teda v r. 1970 je správcom Osvetovej besedy s. Augustín Bojda. Rok 1949 sa vyznačil i tým, že v chotári obce sa objavilo obrovské množstvo myší, ktoré museli byť ničené rozličnými prostriedkami.
Hygienici z Nitry robili veľkú previerku pitnej vody a zistili, že všetky studne obsahujú zdravotne závadnú vodu, čo je prirodzené, keďže obec je postavená na štrkových naplaveninách a presakovanie povrchových vôd je pomerne ľahké. Tento nedobrý úkaz má za následok, že sa v obci vyskytuje príliš veľa infekčných onemocnení: najmä infekčné hnačky, žltačka, rozličné druhy týfových onemocnení a pod. Na Národnej škole boli zmeny. Nastúpili nové učiteľky a to Zuzana, Čaňová, ktorá prišla z Juhoslávie a Gabriela Švikruhová.
1950
Rok sa začal opäť zvýšenou aktivitou, či už po politickej stránke, ale zároveň i po ekonomickej. 10. 3. sa vytvorilo z bývalého strojového družstva JRD 1. typu v celom okrese bolo medzi prvšími obcami, celkovo na 18,. Mieste v poradí vzniku.
Prihlášky podpisovali aj učitelia školy. Predsedom sa stal Štefan Tóth, no o rok na jeho miesto bol zvolený Jozef Šípoš. Hospodárom na JRD sa stal Martin Tóth, účtovníkom František Tóth, pokladníkom Jozef Mikušík. Z väčších roľníkov sa prihlásil do JRD František Patúcm bývalý deputátnik. Zakúpilo sa 12 kráv a 15 ošípaných, ktoré boli sústredené v maštaliach bývalého statkára Dr. Standta. Prvé práce boli prevedené kombajnom sovietskej výroby, s ktorým pracovali občania zo ZSSR. Brigády na utvorenom družstve prevádzali uvedomelí občania a členovia KSČ, ako i žiaci školy. V obci sa diali tiež veľké zmeny. Doterajší predseda MNV, ako i predseda DO KSS Jozef Latečka bol pozbavený oboch predsedníctiev pre niektoré závady. Predsedom DO KSS sa stal s. Michal Bojda , podpredsedom s. Gustáv Chromý. Predsedom MNV sa najskôr stal Emil Varga, ktorý sa však pre prílišnú preťaženosť vzdal a tak sa stal predsedom Kollár Pavol. Budova MNV bola v bývalom Ascherovom dome.
V tej istej budove bol zriadený aj výsek mäsa. V obci sa vyskytla veľká epidémia osýpiek. Občania začali s veľkou výstavbou rodinných domov a začali ich zariaďovať s modernými prostriedkami. V Materskej škole bol zariadený poľnohospodársky útulok. Kuchárkou bola Irena Valachyová. Z národnej školy odišla s. Zuzana Čányiová do Nitry, miesto nej prišla Pastorová Mária, učiteľka z radov robotníckej triedy. Zo školy odchádzali žiaci na štúdium vo väčšej miere, zároveň na odborné povolania. Aj po športovej stránke sa začal čulý ruch, futbalový oddiel začal zvýšenú činnosť, No dievčatá v hádzanej žien pod vedením dobrých trénerov neustále skvalitňovali výkon. Pozoruhodných výsledkov dosahoval aj šachový oddiel a úspešný bol aj stolnotenisový oddiel. Divadlá nacvičoval s. Švikruha , riad. školy.